Cestovať okolo zemegule je od pradávna túžbou a prianím nespočetného množstva ľudí na celom svete. Chce to však značné odhodlanie, primeranú dávku odvahy, dostatok voľného času, tak trochu podporu svojich najbližších a samozrejme aj nemalé financie. Samotných možností akým spôsobom túto cestu absolvovať je v súčasnej dobe neúrekom. Tým asi najdostupnejším a pomerne častým je využiť niektorú z ponúk komerčných cestovných kancelárií, ktoré už dnes aj v našich zemepisných šírkach ponúkajú túto príležitosť niekoľkokrát do roka. Či je to spojené s tými najkrajšími alebo najromantickejšími miestami na planéte, s návštevou novodobých siedmich divov sveta, ba dokonca niektorí sa vydávajú po stopách známych a uznávaných cestovateľov, takmer všetky tieto expedície majú jedno spoločné. A to fakt, že na prepravu na tieto miesta využívajú ten najbezpečnejší dopravný prostriedok na svete, ktorým je lietadlo. My si však dnes povieme niečo viacej o tak trochu výnimočnej a zatiaľ asi poslednej ceste okolo sveta, ktorá sa úspešne skončila iba prednedávnom.
Samotné cestovanie naprieč našou planétou má dnes už bohatú a hlavne dlhoročnú tradíciu. Portugalský cestovateľ Fernão de Magalhães v roku 1519 podnikol zo španielskej Seville cestovateľskú výpravu a tá ako prvá oboplávala svet. Prvý oblet 
zemegule lietadlom sa však datuje až o viacej než štyristo rokov neskôr a to do roku 1924, kedy trval stosedemdesiatpäť dní. Z tých takpovediac nedávnych, alebo aj novodobých obletov stojí za zmienku niekoľko z nich. Český pilot a akrobat Roman Kramařík obletel v jednomotorovom hornoplošníku Cessna 210 zemeguľu za štyridsaťšesť dní. Prekonal tri kontinenty, tri oceány a vo vzduchu strávil skoro stopäťdesiat hodín. Let absolvoval pri príležitosti stého výročia vzniku Československa a jeho hlavným zámerom bolo počas cesty stretávať výnimočných ľudí s väzbou a koreňmi spojenými s Českou republikou. Britský cestovateľ Travis Ludlow vo svojich osemnástich rokoch je aktuálne zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako najmladší pilot, ktorý samostatne v roku 2021 obletel svet na malom športovom lietadle Cessna 172 SkyHawk. Shaesta Waiz, prvá certifikovaná civilná pilotka narodená v Afganistane v roku 1987 spolu so svojou rodinou emigrovala do USA pred hrozbami sovietsko-afganskej vojny. V roku 2017 sa vo svojich tridsiatich rokoch stala najmladšou ženou, ktorá sólo obletela svet v jednomotorovom lietadle Beechcraft Bonanza. Držiteľkou tohto titulu bola bezmála päť rokov, do času pokiaľ Belgičanka Zara Rutherford vo veku devätnásť rokov, dvadsiateho januára tohto roku nedokončila oblet zemegule na ľahkom športovom lietadle Shark slovenskej výroby.
Zara Rutherford je mladá, iba devätnásťročná, ambiciózna, cieľavedomá slečna, ktorá si obletom našej planéty splnila jeden zo svojich snov. Pochádza z leteckej rodiny, kde rodičia i starí rodičia sú jej veľkým vzorom. Svoju kariéru stavia na rodinných tradíciách. Letom okolo zeme ultra ľahkým lietadlom chcela ukázať všetkým mladým ľuďom a hlavne ženám, potrebu napĺňať svoje túžby a sny. Chce ním zároveň aj demonštrovať záujem eliminovať veľké rodové rozdiely medzi mužmi a ženami v letectve, ale aj vo vede, technológiách, inžinierstve a matematike. Má bohaté skúsenosti z oblasti letectva, ku ktorým ju priviedol predovšetkým jej otec, aktívny obchodný pilot, zaoberajúci sa sprostredkovaním obchodu a dodávky lietadiel cez oceán, prevažne z Ameriky do Európy, ale aj iných častí sveta. Tieto aktivity boli a aj sú pre Zaru bohatým zdrojom skúseností a mali pre ňu veľakrát nenahraditeľný význam počas celej svojej expedície. Po pristátí na belgickom letisku Kortrijk Zara vstúpila do histórie a týmto sa oficiálne stala držiteľkou svetového rekordu. Bola zapísaná do Guinessovej knihy rekordov ako najmladšia žena, ktorá sama obletela svet.
Samotnému letu, respektíve prvému vzletu predchádzalo náročné obdobie plánovania, príprav, analýz, ale aj preškolenia na Slovensku na typ lietadla Shark, s ktorým samotný oblet uskutočnila. Z domovského letiska Kortrijk v Belgicku odletela osemnásteho augusta 2021 a jej let smeroval na západ, cez prieliv La Manche do Spojeného kráľovstva. Okúsila nástrahy, aké pre ňu pripravila severná časť Atlantiku. Prelietla cez Island, s dvomi zástavkami a dvomi dňami oddychu si poradila s ľadovým a zamrznutým Grónskom, aby po šiestich dňoch expedície pristála v Goose Bay v Kanade. Túto trasu letu samotná Zara hodnotila ako tú náročnejšiu. „Myslím, že prvý týždeň bol ťažký, pretože som prelietala ponad Atlantik. Počasie bolo v poriadku, ale základňa oblačnosti bola relatívne nízka, čo znamenalo, že pri mojom lete za podmienok VFR som musela zostať celý čas pod mrakmi. V jednom bode z Islandu do Grónska som bola vo výške 600 stôp nad vodou, čo vôbec nebolo zábavné, najmä keď viete, že pod vami je veľká a mimoriadne chladná voda. Pre nízku výšku letu v tých kritických miestach som strácala aj rádiové spojenie s riadením letovej prevádzky. Hodnotím to ako zložité aj po psychickej stránke, pretože je tu bod, odkiaľ niet návratu, takže sa musíte rozhodnúť a pokračovať. Bola to moja prvá sólová etapa letu nad vodou, ale som šťastná, keď som doletela do Kanady. Mala som výnimočný pocit, že som naozaj niečo dokázala”.
Z Kanady východným pobrežím USA smerovala do Kolumbie, do mesta Quibdo, ktorého dosiahnutie bolo jednou z podmienok pre uznanie rekordu. Žiaľ silné a vytrvalé zrážky a možnosť dlhodobého zdržania v Latinskej Amerike prinútili Zaru letieť späť západným pobrežím Spojených štátov amerických smerom na sever. Aljaška sa na jeden mesiac, konkrétne celý október stala jej dočasným domovom. Nevyhovujúce počasie a čakanie na víza potrebné na vstup na územie Ruska mali za následok zdržanie, s ktorým nikto z jej tímu, ale ani Zara samotná nepočítala.
Až prvého novembra 2021 zdolala Beringov prieliv, čo je morská úžina ležiaca medzi najvýchodnejším bodom Ázie a najzápadnejším bodom Ameriky. Sibír a meteorologické extrémy na jej území majú na svedomí ďalšie dlhé, neočakávané a hlavne nikým nepredvídateľné zdržanie na lete okolo sveta. Teploty na tomto území Ruska neraz dosahovali až tridsaťpäť stupňov pod nulou, čo preverilo odolnosť, odhodlanosť a vytrvalosť pilotky, ale aj samotného lietala Shark a jeho vybavenia. Ale čo vzrušujúcejšie si mohla Zara želať, ako stráviť tri týždne v jednom z najchladnejších miest na zemi, v Ruskom meste Ayan na Sibíri. V zajatí skutočnej zimy, snehu a ľadu. Prvé odhady v prípade priaznivých podmienok hovorili o tom, že v decembri by Zara mohla na svojej ceste prekročiť európske hranice, no táto prognóza sa ani z ďaleka nepotvrdila. Takmer v polke decembra opustila zimou skúšanú Sibír a svoje smerovanie orientovala na Južnú Kóreu. „Dúfala som, že túto svoju cestu dokončím do Vianoc, ale myslím, že sa to už nepodarí,“ povedala novinárom v Južnej Kórei po prílete trinásteho decembra 2021. Na nasledujúcej etape putovania na krídlach bolo pre Zaru potrebné vyhnúť sa hraniciam vzdušného priestoru Severnej Kórei. Na Filipínach zase musela bojovať s nástrahami počasia a hlavne vznikajúceho super tajfúnu Rai. Prekonala Malajziu, aby tri dni pred Vianocami dosiahla ďalší dôležitý bod svojej cesty, a to druhý zvolený protipól, indonézsku Jakartu. Štedrý večer a vianočné sviatky so šťastím oslávila v meste Seletar v Singapure, Silvester a Nový rok už v Indickom Mumbai. Severom Indie jej spôsoboval problémy s dohľadnosťou v ovzduší hustý smog. Cestu ponad Arabské more na trase z Indie na Arabský polostrov považovala za druhú najťažšiu časť svojho putovania svetom. „Jeden z najdramatickejších momentov pre mňa bol prelet nad Beringovým prielivom, kedy počasie a hlavne výška oblačnosti mi nedovolila letieť vyššie ako 600 stôp nad hladinou mora a s tým spojené dosiahnutie ázijského kontinentu, kde teplota na Sibíri miestami klesla až pod mínus tridsať stupňov Celzia. Sledovala som, že podo mnou sa na stovky kilometrov vôkol nenachádza žiadna civilizácia. Nijaké dediny, cesty, jednoducho nič. Vedela som, že ak by som tam musela núdzovo pristáť, pravdepodobne by sa pomoc nestihla ku mne dostať včas. Druhý obávaný úsek zase bol, keď som letela z Indie do Spojených arabských emirátov nad Arabským morom“.
Ešte predtým ako Zara doletela do Egypta na africký kontinent, prijala vzácne pozvanie a stretla saudskoarabského korunného princa Muhammada, on sám je milovníkom a vyznávačom lietania, pilotom a astronautom. Taktiež sa zúčastnila celosvetovej výstavy World Expo v Dubaji, navštívila tam okrem iných aj slovenský výstavný pavilón. Alexandria sa pre ňu stala prvým a zároveň posledným miestom Afriky pred návratom na európsky kontinent.
Deviateho januára 2022 po trase ponad Stredozemné more zavítala na grécky ostrov Kréta do mesta Heraklion. Meteorologická zima a s tým spojené nepriaznivé veterné a daždivé počasie s nízkou oblačnosťou aj v takých vychýrených letoviskách akými sú grécke ostrovy v Stredozemnom mori uzemnili Zaru na hotelovej izbe. Po štyroch dňoch čakania a zaslúženého odpočinku sa pomaly približovala k domovu. Preletením Egejského mora navštívila sídlo svojho sponzora, webhostingovej agentúry ICD Soft v bulharskej Sofii. Na ďalší deň, pätnásteho januára v sprievode štvorice továrenských lietadiel Shark od rovnomenného výrobcu bola po minutí Srbska a Maďarska uvedená do vzdušného priestoru Slovenskej republiky a v skupine doprevádzaná až na finále domovského letiska firmy Shark.aero v Senici. Tu Zaru privítal Vladimír Pekár, šéf konštruktér, konateľ a taktiež jeden z členov jej tímu, ktorý zabezpečoval let zo strany starostlivosti o technický stav lietadla. Srdečné prijatie sa jej dostalo aj od viceprimátor mesta Senica, Filipa Lackoviča a župana trnavského kraja Jozefa Viskupiča, ktorý povedal: „Musím podotknúť, že výrobca tohto unikátneho lietadla zo Senice je veľmi, ale veľmi dobrý príklad úspešného nápadu a skvelej reprezentácie, nielen za hranicami nášho kraja, ale na celom svete.“ Nemôžem tiež nespomenúť tím mechanikov v hangári firmy v Senici, kde po pristátí do skorého rána pracovali na potrebných technických a servisných úkonoch a na prípravách Zarinho lietadla pre posledné etapy letu okolo zemegule. Už len dve medzipristátia, dve letiská, český Benešov a nemecký Frankfurt delil Zaru od vytúženého sna. Ten dosiahla dvadsiateho januára 2022 v sprievode štvorice lietadiel SIAI-Marchetti SF.260 akrobatickej skupiny belgických vzdušných síl Red Devils. Po prielete a pristátí na letisku Kortrijk-Wevelgem sa zahalila do belgickej a britskej vlajky a povedala novinárom: „Je to naozaj šialené, nemám to ešte celkom spracované, ale dokázala som to.”
Vladimír Pekár, šéfkonštruktér a zároveň konateľ spoločnosti Shark.aero. Bol a stále aj zostáva so svojou firmou sponzorom Zarinho projektu FlyZolo, ale počas celej doby letu bol nenahraditeľným členom jej pozemného tímu v pozícií technického a servisného manažéra a poradcu. My sme mu pri spoločnom stretnutí pri príležitosti Zarinej návštevy v Senici položili pár otázok. Vladko, aké sú Tvoje prvé pocity, po tom ako Zara na lietadle Shark obletela zemeguľu? „Pred dvanástimi-trinástimi rokmi sme sa zhodli na tom, že postavíme to najlepšie ultraľahké lietadlo na svete. Tento počin, ktorý dnes Zara dokázala je niečo, z čoho sa mi tají dych a je mi z toho tak trochu aj do plaču. Je tu späť, po piatich mesiacoch medzi nami, sedí tu vedľa mňa, sťa by moja dcéra a všetci sa tešíme z toho, že to zvládla a toto lietadlo tú cestu vydržalo a doviezlo ju bezpečne späť. Táto cesta bola pre Shark zatiaľ tou najväčšou výzvou a zaťažkávacou skúškou. Absolvovalo to tie najtvrdšie podmienky, aké mohlo. Od tridsaťpäť stupňov na vzlete v Mexiku po mínus dvadsaťpäť stupňov pri pristátí v Ayane na Síbíri a na zemi miestami až mínus tridsaťpäť. Chcel som vedieť ako to samotné lietadlo vydrží, či to zvládnu akumulátory, displeje a podobne. Táto cesta nás iba utvrdila v tom, že to lietadlo proste na to má. Zara, keď pred piatimi mesiacmi štartovala od nás zo Senice, tak jej skúsenosti s lietaním neboli veľké, ale dokázala to. Samozrejme boli sme s ňou dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Počas celej výpravy sme boli na spojení a komunikovali sme spolu. Zara dostávala neustálu podporu od svojho tímu v Belgicku. Hlavne od svojho otca Sama, skúseného pilota, letovej operátorky Megan. Z našej strany sme poskytovali hlavne technickú a servisnú podporu počas celej cesty“.
Aké najčastejšie alebo najzávažnejšie technické problémy ste museli riešiť?
„V Amerike sa vyskytol problém s upchatým pitot-statickým systémom, takže po vzlete na palube nefungoval rýchlomer, čo je extrémne dôležité pre letiace lietadlo a hlavne pre samotného pilota. S našou pomocou sme s technikmi riešili rozobratie krídla, odpojenie hadičky a vyčistenie systému. Odstraňovali sme závady jednoduchšieho charakteru ako defekt, výmenu servo motorčeka na klapke, výmeru regulátora otáčok. Lietadlo má v sebe zabudovaný záznamník letových údajov, také niečo ako čierna skrinka a počas letu nám Zara občasne z neho zasielala výstupné dáta. Z nich sme vyhodnotili aj pravdepodobné nesprávne fungovanie regulátora. Pred odletom sme jej pribalili do lietadla aj náhradné diely, pri ktorých bola pravdepodobnosť, že by mohlo dôjsť k ich poruche a bola by potrebná počas cesty ich výmena. Mala šťastie na šikovných a ochotných ľudí a hlavne mechanikov, tí jej s ochotou pomáhali. Musíme vyzdvihnúť hlavne tých amerických, ale aj v Indii pri výmene regulátora alebo pneumatiky. Inak žiadny vážnejší technický problém sme počas celého obletu nemuseli riešiť, bolo to hladké tak, že až na to musím zaklepať.“
Čím bol iný Shark OM-S443 výrobného čísla 080 od ostatných sériovo vyrábaných lietadiel?
Je to klasický, štandardne vyrobený sériový kus lietadla ako všetky ostatné. Poháňaný štvorvalcovým motorom rakúskeho výrobcu Rotax, 912 s výkonom 100 konských síl. Dodatočne bolo do lietadla inštalované druhé záložné rádio, ale to Zara počas svojho letu nikdy nebola nútená použiť. Taktiež družicový komunikačný systém, respektíve satelitný telefón a na miesto kopilota, do zadného pilotného priestoru, bol implementovaný prídavný palivový vak s objemom 92 litrov. Ten navýšil množstvo paliva, v našom prípade benzínu a zvýšil tak dolet o približne tisíc kilometrov na tritisíc päťsto kilometrov, v závislosti od režimu letu.
Máte spolu so Zarou, ale aj s lietadlom po návrate ďalšie plány?
S lietadlom Shark máme rozsiahle plány na niekoľko rokov dopredu. Už teraz manažujeme so Zarou návštevy leteckých dní, výstav, podujatí a stretnutí. Necháme jej lietadlo, aby s ním absolvovala ďalšie lety a mohla ho používať. Táto expedícia vyvolala pozornosť a záujem ľudí po celom svete a v konečných fázach letu okolo zemegule ju vo vzduchu sledovalo takmer jeden a pol tisíca ľudí len prostredníctvom flightradaru. Finálnu etapu pri ktorej sa očakával jej prílet na domovské letisko Kortrijk v Belgicku sledovalo bezmála až desaťtisíc ľudí a naše lietadlo sa stalo v tom čase najsledovanejším. Považujeme to za veľmi pozitívnu udalosť aj napriek tejto nepriaznivej dobe.
Zara a jej expedícia v číslach:
- 155 dní od vzletu po pristátie v Kortrijk
- 31 navštívených krajín a 5 kontinentov
- 28 121NM, 52 080,3 km preletená vzdialenosť
- 200,1 hodín strávených vo vzduchu
- 1080 NM, čo je 2000,16 km, najdlhší let bez medzipristátia na trase Bombaj,India -Al-Ain,UAE
- 1005 NM, t.j.1861,26 km najdlhší let nad vodnou hladinou India-Omán
- 12,750 ft alebo 3886m je najvyššia dosiahnutá výška letu Grónsko
- 61°C teplotný rozdiel medzi dosiahnutou maximálnou teplotou vzduchu v Monterrey, Mexiko a minimálnou v Ayan, Rusko
Text, Foto: Juraj Uhliar
Zdroj: flyzolo.com, shark.aero
