Letectvo a lásku k nemu majú v génoch. Lietanie sa u nich dedí z generácie na generáciu a venujú sa mu takmer všetci. Vlastnia a prevádzkujú ukážkovú letku športových lietadiel prevažne česko-slovenských značiek Zlín a Orličan. Pilotujú profesionálne „dopraváky“ v známych leteckých spoločnostiach. Taktiež vyvíjajú a konštruujú lietajúce autá, ktoré veľmi dobre poznáme ako Aircar – Klein Vision. V neposlednom rade udržiavajú kus leteckej histórie v letu schopnom stave. 
Vďaka ich snahe a zanietenosti ešte aj dnes môžeme vidieť lietať vo vzduchu historické kúsky, ktoré by už dávno skončili svoju púť vyradené na smetisku leteckých dejín. V tom lepšom prípade, niekde na poprednom mieste v leteckých a technických múzeách či parkoch. Veď taká legenda ako Aero 145, je dlhodobo jediná lietajúca Aerovka na Slovensku či L-40 Metasokol, ku ktorému čo chvíľa pribudne ďalší, čerstvo zrekonštruovaný a po generálnej oprave krásny zrenovovaný Brigadýr L-60S a stále akrobatický Tréner Zlín Z-526F. Aby to malo skutočné gule, tak sa rozhodli svoju rodinnú letku rozšíriť o ďalší letecký klenot česko-slovenskej výroby. A to bol aj skutočný dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli navštíviť ich sídlo na letisku Aeroklubu v Nitre. Dohodli sme si spoločné stretnutie, aby sme si spolu povedali ako sa podarilo dostať na Slovensko ich nový „plnokrvný športiak“ Zlín Z-50 LA z ďalekého Španielska. Navštívili sme leteckú rodinu Kleinovcov a porozprávali sa s pánom Štefanom Kleinom a Vladimírom Kleinom. Dobrý deň, páni…
Výrazne ste sa pričinili o to, aby sa po dlhej dobe na naše nebo a do slovenského leteckého registra vrátil overený typ Zlín Z-50 verzie LA. Kedy ste začali uvažovať o niečom takom ako je kúpa tohto lietadla?
Tá myšlienka vznikla a pohrávali sme sa s ňou už dávnejšie. Bolo to niekedy okolo roku 2018. Do našej súkromnej a čiastočne i aeroklubovej zbierky sme chceli doplniť aj tento chýbajúci typ. Všetko sa odvíjalo hlavne od toho, čo v tom čase ponúkal európsky trh olietaných akrobatických lietadiel. Nebolo veľa možností a ponuka na výber bola veľmi slabá. Mali sme vo výhľade jedno lietadlo, ktoré sa nachádzalo v Španielsku, potom sme niečo objavili v Českej republike a opätovne sme sa po čase vrátili za „päťdesiatkou“ do Španielska. Teraz to už bolo vážne, respektíve oveľa vážnejšie ako kedykoľvek doposiaľ. Vycestovali sme spolu s rodinou na známe privátne letisko ležiace juhozápadne od Madridu. Casarrubios del Monte /LEMT/ sa stalo predmetom nášho záujmu a zároveň aj cieľovým letiskom našej cesty. Konkrétne Zlín Z-50 LA, ktorý tu hangároval a mal tu zároveň domovskú základňu. Prvotne sme sa išli na to lietadlo iba pozrieť a vyskúšať, okolnosti však zapríčinili, že sme neboli schopní lietadlo ihneď preletieť domov kvôli opatreniam. Tie nám neumožňovali vycestovať opäť do Španielska a lietadlo preletieť na Slovensko. Približne po roku sme sa rozhodli lietadlo nakoniec kúpiť.
Verím, že dnes nájsť letu schopnú „pajdu“ s dostatočným akrobatickým rezursom muselo byť náročné. Alebo sa mýlim?
S vyhovujúcim rezursom je to už dlhšiu dobu takmer nemožné alebo ak, tak i s trochou šťastia je to veľký problém. Viac lietadiel tohto typu je vyvezených za oceánom, v USA, Brazílii či Juhoafrickej republike. Mnoho z nich je aj v letu schopnom stave, ale väčšina z nich má vyčerpanú životnosť draku, čo je 1200 letových hodín. Pravidlá za oceánom im aj napriek tomu dovoľujú lietať v kategórii Experimental. Schopné a dostupné lietadlá sa veľmi rýchlo rozpredávajú. Sú to stroje, ktoré sú stále napriek svojmu veku u pilotov značne obľúbené a vyhľadávané a tak sa pričinením ich nových vlastníkov vracajú späť do vzduchu. Do ich kabín usadajú prevažne tí, ktorí sa chcú venovať krásnemu a čoraz viac rozšírenému športovému akrobatickému lietaniu.
Vám sa to so šťastím podarilo a využili ste možnosť, ktorá sa Vám naskytla. Zároveň s tým prišla aj výzva prelietavať „päťdesiatku“ domov cez pol Európy, zo Španielska až na Slovensko. Čo všetko tomu predchádzalo? 
Predchádzala tomu hlavne veľká a dôsledná príprava nás a nášho sprievodného a podporného lietadla Piper PA-28R-201 Arrow III na dlhý let do ďalekého Španielska a s tým spojený opätovný návrat už v skupine s našou novoobstaranou akrobatickou kráskou domov. Mali sme informácie, že s „päťdesiatkou“ sa lietalo viac-menej pravidelne a vedeli sme aj to, že je letu schopná. Ako najmladší z rodiny som sa vybral deň vopred si lietadlo omrknúť, odskúšať, otestovať či sú schopné a použiteľné prídavné krídlové palivové baky a ku nim príslušný palivový systém. Ďalšia časť rodiny s Piperom leteli na druhý deň za mnou s dvomi medzipristátiami v Nemeckom Friedrichshafene a v Girone v Španielsku. Odtiaľ už priamo na miesto stretnutia do Casarrubios del Monte. Stihli to v priebehu jedného dňa a ich let trval približne trinásť hodín. Z Nitry odlietali ráno o šiestej nášho času. Celý let tam bol za podmienok IFR. Po trati letu ich mierne v Španielsku obmedzilo počasie, ale to sa prestúpaním a preletom pohoria Pyrenejí ustálilo a let do cieľa už prebiehal bez problémov. Po rýchlom občerstvení v cieli našej cesty sme smerovali na hotel. Preletieť takmer cez celú Európu a ráno byť opäť „ ready“ na tú istú trasu na prelet domov si vyžaduje dobrú kondíciu. Sám som obdivoval ich výkon, sú to profesionáli. Ráno na druhý deň sme potrebovali byť skoro na letisku. Čakali na nás všetky náležitosti okolo kúpy a predaja lietadla a medzi dvomi v tom čase postupujúcimi frontami sme ešte aj rýchlo museli odletieť domov. Cez španielske letisko Garray /LEGY/ ležiace pod Pyrenejami sme preleteli na „Aéroport Bergerac“ /LFBE/. Zostali sme tu na noc, priviazali lietadlá a išli sme sa do mesta ubytovať a užiť si francúzsku kultúru, gastronómiu a atmosféru. Odchod z reštaurácie bol zakončený symbolickou ochutnávkou Calvadosu. Ráno po raňajkách nás nad letiskom prekvapila hustá hmla, a tak sme počkali na jej ústup. Cez dieru v hmle nad letiskom Bergerac sme odleteli na najdlhšiu trasu nášho letu späť. Po takmer troch hodinách vo vzduchu sme s minimom paliva v nádržiach a potrebou dotankovať pristáli tesne pred nemeckými hranicami na letisku Besançon /LFQM/. Za tým istým účelom sme ešte využili služby nemeckého letiska Landshut /EDML/. Po zaplatení paliva a pristávacích poplatkov sme sa vydali na poslednú etapu cesty, ktorú sme ukončili večer doma v Nitre.
A čo nasledovalo potom ako ste pristáli doma na letisku v Nitre? Čo bolo potrebné urobiť preto, aby ste mohli s lietadlom znovu vzlietnuť?
Keď sme pri návrate domov preleteli pohorie Karpát, uvideli sme Dunaj, Bratislavu a po dlhom a náročnom lete pristáli doma na letisku v Nitre, bol to pre nás ten najkrajší pocit. Tu na domovskom letisku na nás čakala naša rodina, kamaráti a kolegovia z aeroklubu. Dali sme si uvítací prípitok šampanským na šťastný návrat a zaželali si, nech naše nové lietadlo lieta vždy k maximálnej spokojnosti nás všetkých. Behom pár dní sme sa stihli ešte preškoliť a začalo sa usilovne pracovať na procese deregistrácie zo španielskeho leteckého registra a u nás na Dopravnom úrade sme vybavili zápis do slovenského. Na „pajde“ sa súbežne pracovalo na pravidelnej ročnej, sto hodinovej prehliadke a ďalej sme si užívali radosť z toho, ako sme si naplnili svoj spoločný sen o tak krásnom a výnimočnom československom akrobatickom lietadle akým je Zlín Z50 LA.
Vieme, že sériová výroba „päťdesiatky“ sa ukončila pred takmer dvadsiatimi piatimi rokmi. Takže určite to nie je nové lietadlo.
Ako sme už spomínali, zohnať zachovalý, zánovný a málo lietaný Zlín Z50 je na aktuálne pomery takmer nemožné. Hľadali sme v prvom rade lietadlo, ktoré bude mať hodiny na akrobatické lietanie. Je to ročník výroby 1980, sériové číslo 022, imatrikulačnej značky EC-DLV vyrobené na objednávku pre španielsku štátnu reprezentáciu v akrobatickom lietaní spolu s ďalšími tromi lietadlami. Po výrobe a zálete všetky smerovali priamo do Španielska a dnes po viac ako štyridsiatich rokoch sa podarilo to, že sa jedno z nich vrátilo domov do krajiny iba pár kilometrov od miesta, kde bolo vtedy vyrobené.
Dnes máte doma v hangári okrem iných krásnych lietadiel aj legendárny akrobatický špeciál. Predpokladám, budete potrebovať nejaký čas na to, aby ste sa v kabíne trochu „rozkukali“, je to predsa len iné, náročnejšie lietanie. Máte s ním aj súťažné ambície?
Áno, a môžeme to len potvrdiť.
Mali sme už tú česť a možnosť uistiť sa, že je to iný štýl a filozofia lietania ako tá, na ktorú sme boli s Trénerom Zlín Z526 F doteraz zvyknutí a na ktorom sme lietali, no napriek tomu je stále cítiť v lietadle tradičnú československú atmosféru. Ovládacie prvky, riadenie, rozmiestnenie prístrojov padne do oka každému pilotovi, ktorý má skúsenosti s inými československými strojmi. S istotou to bude nejaký čas trvať, pokiaľ budeme plnohodnotne pripravení na skutočné akrobatické súťažné lietanie. Chceli by sme sa s týmto lietadlom a lietaním s ním posúvať ďalej, ale čaká nás ešte náročná príprava, tréningy nových, hlavne záporných tlačených prvkov, kopaných prvkov, ktoré je potrebné zvládnuť a sú charakteristické pre súťažné športové akrobatické lietanie vyšších kategórií.
Obmedzenia, zákazy, opatrenia na nás číhajú na každom kroku. Už takmer dve sezóny je súťažné akrobatické lietanie obmedzené na minimum. Ako hodnotíte predchádzajúcu sezónu a čo hovoríte na tú nadchádzajúcu, ktorá je takpovediac za dverami?
Ak môžem za seba, tak predchádzajúcu sezónu hodnotím v prvom rade pozitívne preto, lebo som úspešne ukončil štúdium na Žilinskej Univerzite v Žiline. Maximum všetkého úsilia som venoval učeniu, prípravám na vyučovací proces a neskôr aj na záverečné skúšky a obhajoby spojené s ukončením štúdia. Takže lietanie, letisko a akrobacia musela ísť bokom. Negatívne sezónu hodnotím z pohľadu prípravy na akrobatické súťažné lietanie a účasti na súťažiach, tie vo väčšine obmedzila pandémia. Udržiaval som sa ako tak v kondícii, trénoval tie prvky, ktoré som ovládal a snažil sa napredovať. Na budúcu sezónu chcem viacej zabrať, natrénovať zostavy, stihnúť aspoň účasť na akrobatických majstrovstvách Českej republiky a zúčastniť sa niektorého z pohárov v akrobatickom lietaní. Verím, že tá nasledujúca sezóna už bude prijateľnejšia a dostupná bez obmedzení a zákazov.
Je aj šanca, že Vás uvidíme aj na nejakej leteckej show v pozícií Freestyle alebo aspoň solo display?
Samozrejme, že plány sú aj na aktivity tohto charakteru. Chceme a budeme aktívne pracovať na tom, aby sme sa rozlietali a vypracovali i do pozície display či Freestyle pilotov. Teraz je však veľmi predčasné o tom hovoriť a momentálne mi to nedovoľuje ani moja sebareflexia. Ako som už spomenul, letecká akrobacia je náročná aktivita a vo veľkej miere jej úspešnosť je priamo úmerná počtu odlietaných a obzvlášť odtrénovaných hodín priamo v boxe. Čaká nás teda skutočne kvantum práce. Dnes môžeme povedať, že sme sa dopracovali k tomu, že nám v hangári stojí krásne lietadlo a my postupne chceme dokázať naplno využiť jeho potenciál. Keď sa nám to všetko podarí ako si želáme, tak okrem akrobatických súťaží, lietania pre potešenie seba samých a najbližších ju chceme dostať aj medzi ľudí, na letiská a letecké show či iné podujatia s lietaním spojené.
Ďakujem Vám, páni, za rozhovor, prajem veľa úspechov v leteckom športe, ale aj v osobnom živote a hlavne koľko štartov, toľko úspešných pristátí.
Autor článku, foto: Juraj Uhliar
