Aeroklub Martin privítal vo svojej flotile po komplexnej generálnej oprave novo zakúpený vetroň L-13 Blaník registrácie OM-3455 (ex: OO-ZOK, ex: HB-3455). Letisko Martin patrí už dlhé roky medzi jedno z vyspelých verejných vnútroštátnych letísk na Slovensku a zaraďuje sa medzi najaktívnejšie letiská v oblasti bezmotorového či motorového lietania.
V Martine však Blaníky boli stálou súčasťou výcviku už niekoľko rokov pred zakúpením terajšej L-13ky OM-3455. Na základe toho sme sa rozhodli osloviť jedného z hlavných zakladateľov Aeroklubu Martin, inštruktora a vedúceho výcvikov bezmotorového lietania pána Ing. Mariána Themára.
Zaspomínajme si na lietanie v Martine v jeho začiatkoch, aké vetrone či motorové lietadlá boli v tej dobe súčasťou Aeroklubu Martin?
História lietania v Martine sa datuje k roku 1951, keď sa vykonal výber plochy v Tomčanoch a za podpory Turčianskych strojární Martin sa uskutočnila úprava letiskovej plochy. Taktiež sa začala výstavba hangára, ktorý bol dokončený v roku 1954. Letecký park pozostával z klzákov SG-38, Z24 Krajánek a Z23 Honza a motorových lietadiel Piper Club, C-104 či Z-22 Junák.
Kedy sa v Aeroklube Martin objavil prvý vetroň typu L-13 Blanik?
Prvý vetroň L-13 Blaník OK-8804 sme získali v r.1961 z krajského aeroklubu Žilina. Bol to jeden z doteraz najstarších Blaníkov a na tú dobu na pozícii vynikajúcej dvojsedadlovky. Bol určený na prelety a lety v termike. Najviac ho v tejto dobe lietal Ing. G. Schimík (plachtársky inštruktor v AK MT). Postupne sa na ňom mohli preškoliť starší piloti a potom my mladší (ja som prišiel do aeroklubu v r.1961 a preškolený som bol v roku 1967). Vetroň bol zaradený do výcviku po ukončení letovej prevádzky VT-9 Pionier.
V roku 1970 sme dostali ďalší Blaník L-13 (OK-4828). Postupom času, ako životnosť ukončovala typy Šohajov VT- 125, VT-425 či VT-9 Pionier, prichádzali do Martina ďalšie dva Blaníky. (OK-1703, OK-4701). Martinský aeroklub disponoval štyrmi L- 13, ktoré tvorili základ výcviku a zvyšovali výkonnosť členov aeroklubu. Na tomto základe mohli prísť do aeroklubu aj ďalšie výkonnejšie jednosedadlové vetrone ako napríklad VSO-10 či ASW-15.
Aký typ spôsobu prevádzky ste uprednostňovali? Navijaky alebo už v tej dobe aerovleky?
Vo výcviku boli vetrone L- 13 zaradené najmä v navijákovej prevádzke, kde za tie roky nalietali stovky hodín a tisíce štartov. Nebolo nič zvláštne, keď denný nálet presahoval 80 až 100 štartov. Vždy spoľahlivé, s vynikajúcimi letovými vlastnosťami.
V roku 1988 dostávame motorizovanú verziu Blaníka pod názvom L-13 Vivat, OM-7107, ktorý rozšíril činnosť plachtárov aj o motorové lietanie.
Až od roku 1994 začala u nás pomaly ustupovať navijaková prevádzka a prešlo sa na bezpečnejší spôsob aerovlekového štartu.
Kedy ste ukončili aktivitu resp. rozpredávali vyššie spomínané Blaníky?
V roku 2003 pri vnútorných rozporoch v aeroklube, odišla časť výkonných pilotov do novovzniknutej organizácie Plachtárskeho centra so sídlom v Martine na letisku v Tomčanoch. Lietadlový park nebol dostatočne využívaný, čo sa odzrkadlilo na nákladoch aeroklubu. Z týchto dôvodov došlo k predaju lietadiel, medzi ktorými bol aj Blaník L-13 OM-4828 a odstavený od lietania bol aj L-13 OM- 8804.
V roku 2007 v Martine pretrvávala zlá finančná situácia, keď neboli peniaze na generálne opravy a tak sme predali ďalší z Blaníkov OM-4701 a Vivat L-13 OM-7107. Do revízie sme poslali L-13 OM-1703.
Flotila sa musela kompletne zmeniť aj kvôli tragédii pilotov Blaník-tímu v skupine Red Bull , je tak?
Žiaľ áno, rok 2010 sa zapísal tragickou nehodou pilotov Red-Bull pri akrobatickom lete s L-13, na základe čoho bol vydaný zákaz lietania Blaníkov L-13. Lietať môže len zosilnená verzia L-13A, a L-23. Žiaľ naše nepatrili medzi ne a tak sme ich museli uzemniť od lietania. Keď že riešenia sa preťahovali, rada aeroklubu rozhodla kúpiť finančne dostupný dvojsedadlový vetroň BF-IV Bergfalke. Tento starý vetroň plnil funkciu vo výcviku žiakov-pilotov až do roku 2021.
Ako by ste porovnali súčasný výcvikový vetroň Bergfalke a Blaník?
Porovnanie letových vlastností L-13 a BF-4 je neporovnateľné. Blaník L-13, i keď bol vyvinutý v 50-tich rokoch minulého storočia, bol skonštruovaný nadčasovo a udržal si túto vlastnosť do dnešných dní. Je obľúbený pre svoje letové vlastnosti a vysokú spoľahlivosť nielen v Európe ale aj v USA. Jeho parametre a rozloženie ovládacích prvkov dávajú pilotnému žiakovi návyky na bezproblémový prechod k výkonnejším vetroňom.
V roku 2021 sa rada AK Martin rozhodla vymeniť BF-IV za iný dvojsedadlový vetroň, ktorý by spĺňal podmienky výcviku nových pilotov. Rozhodnutie kúpiť L-13 potešilo všetkých pilotov i žiakov martinského Aeroklubu. A tak tu máme zgenerálkovaný, konštrukčne zosilnený nový Blaník L-13 OM-3455, ktorý sme zakúpili z Českej republiky. V týchto dňoch sa uskutočnili prvé zálety opäť na domácom letisku v Martine a každému sa vynorili len tie najkrajšie spomienky na tento prekrásny vetroň. Redakcia letectvosr.sk využila svoj Z-142, OM-SGO k nafoteniu týchto unikátnych záberov.
Text, foto: Boris Čierny, Ing. Marián Themár (AK Martin)
