„Jedinečný pohľad na krajinu. Pomáhame cestovnému ruchu rásť. Vytvárame produkty, ktoré umožnia ľuďom vidieť svet inak a v krajších farbách“. Slogany, ktoré stručne a povedzme, že aj výstižne charakterizujú jeho prácu. Ak by som to chcel trochu rozvinúť, povedal by som, že nám všetkým prostredníctvom svojich firemných produktov ponúka to najkrajšie čo doma máme v nevšednom a zaujímavom pohľade. V pohľade, ktorý je pre mnohých z nás výnimočný, originálny a zaujímavý. V pohľade z neba, z výšky, zo vzduchu, z vtáčej perspektívy. Tie najkrajšie zákutia, hory, hrady, zámky, jazerá a rieky, ale aj mestá a obce na Slovensku, v Čechách a čiastočne aj v Európe z kabíny malých športových lietadiel, cez objektív fotoaparátu či kamery. Premietnuté na fotografiách, videách, na veľkoplošných baneroch, v knihe, na maľovanej fotografickej či turistickej mape. Dnešná časť seriálu „Na Krídle“ bude o cestovaní, spoznávaní krás u nás na Slovensku ale aj v Čechách, samozrejme ako inak, s pilotom, fotografom a manažérom letky CBS Flying Team a projektu „Slovensko z neba“ a „Česko z nebe“ Milanom Paprčkom.
Milan aká bola tvoja cesta k pilotovaniu. Kedy si začal uvažovať o lietaní?
Maliarovi pre tvorbu maľovaných máp bolo potrebné predložiť reálny pohľad na obec, mesto či krajinu vo forme fotografie z nadhľadu, čiže z výšky. Jediná možnosť v tom období bolo prenajať si lietadlo. A tak som išiel na letisko do Očovej, sadol do kabíny spolu s pilotom a vzlietol. A vtedy som si povedal, toto chcem robiť, týmto sa raz chcem živiť. Chcem byť pilotom, pilotovať lietadlo. To bol prvý krok, ktorý ma priviedol k tomu, aby som sa prihlásil do leteckej školy a začal pracovať na leteckom výcviku a neskôr na pilotnej kvalifikácií pilota súkromných lietadiel. Ako som už spomenul, s prácou fotografa spojenou s lietaním som začínal pred takmer pätnástimi rokmi ako pasažier, cestujúci. Časom som si uvedomil, že pre potreby svojej firmy zaoberajúcej sa leteckým fotografovaním je najpraktickejší a zároveň aj najdostupnejší motorizovaný vetroň československej produkcie L-13 Vivat. Vivat som si obľúbil vo všetkých smeroch. Vyhovovala mi jeho nízka cestovná rýchlosť, mal som kopec času na premyslenie, na nastavenie foťáku a v prípade potreby aj korekciu letu. Časom prichádzalo viac ponúk, bola požiadavka na viac práce a s tým aj viacej lietania. Najvhodnejšie riešenie bolo zaobstarať si vlastné lietadlo. A tak som si kúpil svoj prvý motorizovaný vetroň.
Vivat L-13 , dnes už aj kus histórie a výnimočnosti. Aké sú tvoje spomienky na letecké fotografické a hlavne pilotné začiatky na tomto výnimočnom motorovom vetroni československej výroby?
Keď som prvýkrát uvidel motorizovaný vetroň Vivat vzlietať, netušil som, či po vzletovej dráhe roluje alebo sa rozbieha. Ale veľmi rýchlo som si ho obľúbil a lietanie s ním mi začalo dávať veľmi veľa skúseností. Dôležité bolo naučiť sa rolovať hlavne na trávnatých letiskách bez zastavenia a plynule pokračovať až na vzlet. Zastavenie mohlo znamenať koniec spanilej jazdy a potrebnú ľudskú pomoc a silu na ďalší rozjazd. Aj malá nerovnosť spôsobí, že sa už nemusíme ani na plný plyn pohnúť. S L-13 SW a SEH lietame trinásť rokov, nafotili sme z neho celé Slovensko a neskôr aj Česko a nalietali sme takmer dve tisícky hodín. A boli to veľmi pekné, prijemne strávené chvíle vo vzduchu. Fotili sme z Vivata napríklad končiare Vysokých Tatier, Gerlach, Kriváň, Lomnický štít a lietali sme pri letných východoch či západoch slnka vo výške 3000 metrov, čiže 10000 ft. A okrem iných sme zo stredu Slovenska, z letiska Očová leteli na letisko Cheb v západných Čechách, do Ašu, nad najzápadnejší cíp Českej republiky, ale prelietali sme sa do všetkých najvýchodnejších, najzápadnejších, najjužnejších a najsevernejších cípov Českej a Slovenskej republiky.
Poďme na chvíľu k tomu krásnemu čo doma, na Slovensku, a v Čechách máme. Poďme do hôr, nad kopce, zámky, hrady a iné dominanty. Čo by si odporučil čitateľom ako tip na výlet na krídlach a za vrtuľou, miesto, ktoré Ťa zaujme, poteší a priláka aj po x-tý krát.
Na Slovensku určite naše veľhory Tatry. Či sú to už Západné, Nízke alebo Vysoké, vraciam sa tam vždy veľmi rád. Sú to pohľady a zábery, ktoré sú každý deň inak krásne a zaujímavé. V Čechách milujem návraty nad tok rieky Vltava. Od prameňa, meandre v pohorí Šumavy, vodnú nádrž Lipno, až po Prahu. Prírodné scenérie, priehrady, kamenné útesy, hory a lesy a aj množstvo historických hradov a zámkov v okolí celého toku. Tak isto Spišsky hrad ako jednu z najväčších hradných stavieb u nás a Šarišský hrad, ten z lietadla vyzerá úplne inak, ako pri pohľade zo zeme. Na Šarišskom hradnom vrchu andezitového pôvodu nad mestom Veľký Šariš sa rozprestiera majestátna stavba, ktorá až pri pohľade z lietadla ukáže svoju rozlohu a dominantu. U našich západných susedov, za riekou Moravou je tých skutočne krásnych pamiatok veľmi veľa, ale pre mňa určite jedným z nich je sútok riek Želetavky a Dyje, hradný komplex Bítov neďaleko Vranovskej priehrady.
Tvoj najkrajší letecký zážitok z práce či už fotografickej, pilotnej alebo cestovateľskej?
To je jednoznačné. Takmer dva roky v kabíne Vivata s mojou partnerkou Simou, lietanie, fotografovanie, cestovanie, množstvo práce, povinnosti a po práci zábava a oddych v jednom. Od letiska k letisku, od hradov, zámkov, cez mestá, dedinky po celom Slovensku a Česku. Spoznávali sme krásy, zákutia a pamiatky našich krajín, ktoré sme neskôr mohli ukázať aj všetkým vám, prostredníctvom fotografií a kníh.
Ďakujem za ochotu, stretnutie a rozprávanie Milanovi Paprčkovi, CBS Flying Teamu za možnosť byť súčasťou krásneho letu veľkoskupiny lietadiel. Broňovi Kubiczekovi a leteckej škole Flying Service za bezpečné lietanie, Robovi Makovínymu a Leteckému športovému klubu za požičanie lietadla a pilotom Kamilovi, Matúšovi, Ďurimu, Peťovi a Jožkovi za to, že vedia lietať pred objektívom fotoaparátu.
Foto: Juraj Uhliar
Text: Juraj Uhliar
