Martinský FatraGlide 2024

Je posledná aprílová nedeľa podvečer. Pomaly sediac na severnom prahu dráhy nadšený z dobrej atmosféry, slnečného počasia, krásneho prostredia okolitej Malej Fatry a kvalitnej organizácie, čakám na prílety. Popritom ako popíjam „birella“ si dávam dohromady jednotlivé časti deja a začínam písať riadok po riadku stručný, krátky príspevok z tohtoročného plachtárskeho závodu Fatra Glide, organizovaného už po nespočetný krát na letisku tunajšieho aeroklubu v Tomčanoch pri Martine.

Na plochu od severovýchodu prilietajú jednotliví pretekári z prvej súťažnej etapy ročníka 2024. A už v prvý deň môžeme s nadšením hovoriť o jednom z najúspešnejších, čo do počtu súťažiacich, ich kvalít, nalietaných kilometrov, medzinárodnej účasti či lietadiel, ktoré pristáli naspäť na letisku, z ktorého okolo poludnia vzlietali. Vetroň po vetroni po pristáti piloti s obslužným personálom sťahujú z dráhy na svoje predurčené parkovacie miesto. Umytie, preleštenie, zaplachtovanie, ukotvenie, stiahnutie letových dát z logerov a poletový rozbor toho, čo jednotlivých pretekárov vo vzduchu počas dňa postretlo. Na druhý opäť a znovu grid, brífing, príprava, vzlety a závod. To sú už takpovediac rituály pilotov vetroňov na plachtárskych súťažiach. A takto dookola niekoľko dni za sebou to vidíme aj tu na FatraGlide 2024.

Súťažné etapy počas celého obdobia boli zaujímavo a charakteristicky orientované do hôr. Nad tie najkrajšie miesta našich Vysokých a Nízkych Tatier, Fatry, Liptova, Oravy, ale aj Horehronia či Turca. Veď nie nadarmo sa roky FatraGlide spája s prívlastkom Mountain Challenge. Súťažiaci, hlavne tí zo zahraničia určite ocenili neopísateľné panorámy s pohľadom na ešte zasnežený Ďumbier, Chopok, Kriváň, Kráľovu Hoľu, alebo do jarných farieb odetú Liptovskú Maru, Čičmany, Pribylinu alebo Heľpu a Zuberec.

Rôznorodá pestrosť pilotov a lietadiel v štartovom poli, ale aj v pozícií vlečných je charakteristickým znakom pre FatraGlide. Tak to bolo i v tomto roku. Od VSO-10 Osa našich úspešných, juniorských, plachtárskych nádejí cez poľské PZL SZD-48 Jantár, až po závodný vrchol v podaní Schempp-Hirth Archus M, poprípade plne elektrický JS-3RES. Dnes už historický kúsok v podobe vlekacej Z-226MS OM-LLD sme stretávali po všetky dni na vzletoch. Sekundoval jej ex martinský Zlín Z-142 OM-SGO a oba boli krásnym spestrením a lákadlami celej súťaže. Opomenúť však nemožno ani výkonné špeciály WT-9Dynamic GTI od prievidzského Aerospoolu. Tie sa stali pri vzletoch ťažkých vetroňov s vodou hlavne Combi a Multi seat kategórie nenahraditeľnými pomocníkmi.

Výsledková listina sa vo všetkých kategóriách menila s úspešne ukončenými letovými dňami a návratmi pilotov na letisko. Celý vývoj a umiestnenie pretekárov si môžete pozrieť na soaringspot.com. Konečné umiestnenie pripájame k samotnému príspevku. Wiktor Czubski v klubovke, Pavol Černý v kombi vystúpili z kabín svojich lietadiel po poslednom letovom dni ako najlepší piloti tohtoročného plachtárskeho preteku FatraGlide 2024. My im za našu redakciu letectvosr.sk ako víťazom gratulujeme.

Z desiatich súťažných dní sa toho roku podarilo odletieť až sedem. V dvoch prípadoch sa neletelo pre nevyhovujúce poveternostné podmienky. Jeden neletový deň, nedeľa 5.5.2024 bol špeciálny, smútočný, venovaný jednému výnimočnému človeku, ktorý takmer v cieli sobotnej etapy FatraGlide 2024 nešťastne narazil so svojím vetroňom do pevnej prekážky a žiaľ tento náraz neprežil. Peter Pokorný, ktorého všetci volali symbolicky „Poki“, bol neoddeliteľnou súčasťou vrcholového slovenského plachtárskeho športu a zároveň aj letiska v Martine. Nebudem sa opakovať, lebo smútočné slová sa hľadajú veľmi ťažko a píšu ešte ťažšie, pripojím len odkaz, ktorý na „Pokiho“ pamiatku napísal jeden z jeho kamarátov Maťo na stránke gliding.sk (klikni tu)

Česť jeho pamiatke.