Máme tu leto, napriek prázdninám a dovolenkovému obdobiu náš nový seriál „Na Krídle“ pokračuje ďalej. V Lučenci sa aktuálne koná štvrtý ročník stretnutia leteckej mládeže a letisko v Boľkovciach ožilo mladými leteckými nádejami. My sme si pri tejto príležitosti pozvali na krátke stretnutie dve skutočné legendy nášho letectva. Naše pozvanie prijal dlhoročný tréner Parašutistickej reprezentácie SR, organizátor viacerých majstrovstiev sveta v parašutizme, medzinárodný rozhodca, dnes prezident Slovenskej leteckej federácie, pilot, inštruktor a inšpektor, pán Marián Sluk starší. Špeciálne pre nás, po rokoch sadol za barany ľavého kapitánskeho kokpitu legendárneho dvojplošníka poháňaného tisíc koňovým hviezdičákom. Lietadlo AN2 Andula pod jeho velením sa stala na krátky čas naším spoločníkom vo vzduchu a aj témou na ďalšie spoločné rozprávanie.
Aký to bol pre Vás pocit po rokoch vo vzduchu s lietadlom, s ktorým ste v minulosti odlietali tisícky hodín. Ako sa Vám letelo s AN2 Andula?
Vždy je to pre mňa spomienka, spomienka na minulosť, na lietanie s výsadkármi, je to spomienka na najväčší aeroplán ruskej výroby, ktorý sa mnoho rokov používal v aerokluboch a v slovenskom športovom letectve. Je to spomienka na krásne a úspešné roky československého parašutizmu, je to radosť a potešenie a zároveň nostalgia, rešpekt a pokora, ktoré si vo všeobecnosti lietanie a také lietadlo ako AN2 vyžaduje. V minulosti, ako aj teraz po rokoch musím všetky tieto zásady napĺňať, dodržiavať a rešpektovať.
Pomerne veľa letových hodín absolvujete na malých lietajúcich športových zariadeniach, nie je Vám smutno za skutočnými lietadlami akým je AN2?
Ja lietam veľmi rád a malé lietadlá a lietajúce športové zariadenia dnes prinášajú možnosť lietať, lietať veľa, lietať bezpečne a hlavne lietať ekonomicky a preto tú možnosť čo v najväčšej možnej miere využívam. Doba sa posunula a technický rozvoj zapríčinil a pomohol, že malé lietadlá sú porovnateľne letovo, navigačne a komunikačne vybavené ako veľké dopravné lietadlá. Je to jednoducho budúcnosť lietania. Ako dlhoročný pilot som však veľmi rád, že som mohol odovzdať svoje skúsenosti získané lietaním s Andulou ďalším, mladým perspektívnym pilotom. Občasnú možnosť zalietať si aj teraz na takom lietadle ako je AN2 veľmi ocením a poteším sa jej. Avšak ako ku každému lietaniu, pristupujem k nemu s rešpektom a dodržaním zásad pre bezpečnosť letu, pilotov a celej posádky.
V minulosti ste pôsobili ako tréner parašutistickej reprezentácie. Vrátite sa občas ešte aj k tomuto športu?
Dnes už nie, aktívne však desať rokov pôsobím ako medzinárodný rozhodca s českou vojenskou parašutistickou reprezentáciou. Toto ma v súčasnosti najviac spája s parašutizmom ako takým. Dnes už u nás nie je možnosť vrátiť sa k trénerskej funkcii a myslím si, že celý parašutizmus sa už aktuálne prikláňa ku komerčnej činnosti ako k činnosti športovej. Organizácie, ktoré zastrešujú športový parašutizmus nerobia dostatočné kroky pre jeho rozvoj a napredovanie. V minulosti sa na Slovensku na letisku v Lučenci, ako na jedinom letisku na svete konali majstrovstvá sveta viac ako dvakrát. Hostili sme tu svetové závody v klasických parašutistických disciplínach v roku 1982, ale aj v skupinovej akrobacii družstiev takzvané RW disciplíny v roku 1991. Vojenské majstrovstvá sveta v roku 2000 a 2009 , Svetový pohár juniorov v roku 2001 a Majstrovstvá sveta juniorov v roku 2008. Ako hlavnému reprezentačnému trénerovi sa mi podarilo so ženským družstvom bývalého Československa získať dvakrát titul absolútnych majstrov sveta v Slovinsku na letisku Bled a v tureckej Ankare. Ako tréner, medzinárodný rozhodca, riaditeľ a hlavný organizátor som sa zúčastnil tridsiatich štyroch majstrovstiev sveta a s parašutizmom som precestoval celú zemeguľu. S československou reprezentáciou sme sa v minulosti nikdy nevrátili domov zo svetových šampionátov bez medaily. V tom čase sme ako Československo patrili k svetovej parašutistickej elite, kde dnes patria Česko, Francúzsko, Rusko a Čína.
Pamätáme si niekoľko svetových majstrovstiev v parašutizme tu na letisku v Lučenci – Boľkovciach, ktorých ste boli riaditeľom a hlavným organizátorom. Môžeme počítať s tým, že sa na Slovensko vrátia takéto podujatia na svetovej či európskej úrovni?
Je ochota, aby sa takéto podujatie u nás opätovne zorganizovalo, bol by som rád, keby niekto kompetentný sa tejto myšlienky zhostil, ja s ochotou v prípravách akcie takýchto rozmerov pomôžem, odovzdám svoje skúsenosti, na samotnú organizáciu a šéfovanie podujatia podobných rozmerov si už však dnes veľmi netrúfam.
A na záver pár slov o Vašom poslaní v Slovenskej leteckej federácii?
Pôsobím tu ako hlavný letový inšpektor a od roku 2017 aj ako prezident. Snažím sa tento druh športu a lietania propagovať, rozvíjať a dostávať ho medzi ľudí, prezentovať jeho poslanie a úlohy. Zastrešujeme lietanie, spájame ľudí, kladieme dôraz na rozvoj schopností mladých a dávam im možnosť stretávať sa a spoznávať osobne medzi sebou. Dbáme na to, aby sa navzájom rešpektovali, tolerovali a vychádzali spolu korektne a férovo či už na letisku, v kabíne lietadla ale aj vo vzdušnom priestore.
Ďakujem za ochotu, ústretovosť a pomoc Slovenskej leteckej federácii, spoločnosti Compact s.r.o. a Požičovňa oblohy, leteckej škole Flying Service s.r.o. a pánom Mariánovi Slukovi, Markovi Slukovi a Broňovi Kubiczekovi.
Text: Juraj Uhliar
Foto: Uhliar/Kubiczek/archív M. Sluk
