Trogár, prezývka alebo aj ľudové oslovenie, ktoré sa desaťročia spája s pomenovaním pôvodných obyvateľov mesta pod Zoborom. Je to zároveň názov piva vyrábaného v tunajšom pivovare, ale taktiež aj miestny športový fanúšik, či jeden z mnohých športových klubov. Za tú dobu sa pomenovanie Trogár objavilo v románe, v názve filmu ako i na prezentačných predmetoch mesta Nitra. V miestnom žargóne ide o mladého frajera, šibala či lapaja žijúceho v niektorej z nitrianskych mestských častí.
My ostatní, vyznávači leteckých aktivít, podujatí a tradícií vieme, že pomenovanie Trogár nesie už pár rokov aj jedna z mnohých plachtárskych súťažných aktivít organizovaná miestnym aeroklubom, na letisku v Janíkovciach. Dvadsiatka nadšencov a vyznávačov bezmotorového lietania z tunajšieho plachtárskeho odboru a pár skalných zo spriatelených letísk z okolia sa streli v druhej dekáde mája. Zase a znovu v priateľskej atmosfére v športovom odhodlaní a túžbe po závodnom lietaní, aby spoznali víťaza a zároveň nositeľa prestížneho ocenenia Trogár I. pre aktuálny rok 2024.
V dvoch súťažných kategóriách Club a Open odlietali piloti spolu sedem bodovaných dní. V pestrom štartovom poli na tratiach orientovaných do rovinatých oblastí južného Slovenska, ale aj do hornatých častí Fatry, Tatier či pohoria Tríbeč v dĺžkach okolo 300 kilometrov, aby nazbierali nové skúsenosti, do zápisníka letov desiatky hodín a do záverečného hodnotenia vytúžené body. Tie na prvú priečku v „ klubovke“ vyniesli domáceho Ľuboša Benďáka, lietajúceho na legende československej konštrukcie z Orličanu, VSO-10 Gradient. V Open kategórii zvíťazil rovnako domáci Radoslav Čagala, súťažiaci na jednom z najmodernejších vetroňov dnešnej doby JS3 TJ s rozpätím krídel 18m.
My sme však chceli vedieť o tom ako to v Nitre prebiehalo, kde sa letelo, ktoré etapy priniesli najviac zrušenia, ale aj príjemných pocitov a ako je možné s Osou vyhrať plachtársku súťaž. A tak sme o pár dojmov požiadali viacnásobného účastníka a priamo tohtoročného víťaza klubovky Ľuboša Benďáka.
Ahoj Ľubo. Predstav nám, čitateľom portálu letectvosr.sk závod Trogár, pre koho je určený a aké sú požiadavky na splnenie účasti? Trogár začal vznikať pred niekoľkými rokmi ako nápad aeroklubákov spolu s hlavným zakladateľom Milošom Ťapušíkom. Hlavnou myšlienkou podujatia bolo a stále aj je stretnutie miestnych plachtárov a ich priateľov s cieľom polietať si v kľudnej a uvoľnenej atmosfére a to všetko v dobrej nálade, pri super občerstvení, guláši, pivku, grilovačke a miestnych dobrotách, ktoré pravidelne niekto na záver súťažného dňa pripraví.
Už som to nepriamo načrtol v predchádzajúcich riadkoch, ako sa dá s dnes už legendou VSO-10 zvíťaziť v plachtárskej súťaži?
Jednoducho, stačí sa prihlásiť (smiech). Jedno z nepísaných pravidiel Trogára je, že všetci zúčastnení sú víťazi až na jedného kolegu z predošlého ročníka, ktorý si vyžiadal druhé miesto, tak bol druhý. Ja som vlastne ani do poslednej chvíle nevedel či budem na tomto ročníku. Nechcel som sa dopredu hlásiť medzi súťažiacich, lebo som si nebol istý či budem vedieť odlietať všetky súťažné dni, preto som si nechcel dopredu rezervovať ani výkonný vetroň, aby som neblokoval tých, ktorí boli odhodlaní s istotou lietať. A tak som sa do súťaže prihlásil na poslednú chvíľu, aby som sa preletel pre radosť a potešenie. Vyber vetroňov sa zúžil natoľko, že mi zostala iba VSO-10 Osa. Musím sa priznať, že už od prvej disciplíny mi bola výrazne naklonená šťastena, meteorologická a aj tá súťažná, o ktorú som zrejme nevedomky pripravil svojich kolegov. Počas všetkých letov sme s ostatnými spolu komunikovali, pomáhali sme si a informovali sa navzájom o podmienkach vo vzduchu a na trati. A ku koncu súťaže sa mi podarilo s trochou toho už spomenutého šťastia aj napriek tomu, že ostatní piloti lietali s výkonnejšími lietadlami nazbierať najviac bodov vo svojej kategórii na prekvapenie aj so starou, dobrou Osou.
Ktoré alebo skôr kde, na ktorých častiach trate, resp. ktoré súťažné dni boli pre teba najzaujímavejšie a najkrajšie?
Každá trať bola niečím pekná a výnimočná. Za mňa najzaujímavejšia bola prvá letová disciplína, kde sme zadeklarovali trať na vrch Lubená, Chabenec v Nízkych Tatrách, Handlová, späť na Cetín a domov do Nitry. Meteorologické podmienky boli v ten deň trošku ťažšie a pred prvou otočkou v Lubenej nad Veľkou Fatrou som nedokázal na prvýkrát otočiť bod, lebo som doletel pod vrcholom kopca a nemal som na jeho dosiahnutie dostatok výšky. A tak sme sa zdržali dosť dlhý čas hľadaním a čakaním na stupák. V tom momente som dostal za letu závadu a zostal som iba zo základnými prístrojmi na palube. Mal som na výber či sa vrátim domov, pristanem v Martine, alebo zostanem vo vzduchu a dokončím trať. Nakoniec som pokračoval spolu s kolegom Jožom Dúcom a s jeho pomocou, s mobilom a aplikáciami v ňom . Po prvej otočke to až na tie nefungujúce prístroje v kabíne všetko prebiehalo štandardne. Všetci to nakoniec postupne vzdali a celú trať sme otočili iba dvaja, ja s Peťom Hupkom. Všetky ostatné trate sme mali plánované podobne ako tú úvodnú, na vzdialenosť okolo 300km pre obe súťažné kategórie.
Nitra je mäkka plachtenia u nás na Slovensku, Trogár 2024 je pomerne vekom nový a počtom účastníkov malý plachtársky závod. Čim je iný ako napr. Pribina Cup či FCC Gliding či PMSR?
Je to taká rodinná neoficiálna súťaž pre nás z klubu a našich blízkych kamošov, ak ma pamäť neklame vznikla počas trvania nedávnych a neslávnych protipandemických opatrení. Tie zakazovali organizovanie hromadných podujatí a súťaží. Dotklo sa to aj lietania a plachtenia. A tak sme si zorganizovali vlastný závod, kde najdôležitejšia bola dobrá partia, skvelá atmosféra, nenáročnosť, bez nutnosti dosahovania veľkých súťažných a športových výkonov, kde za neoddeliteľnú súčasť považujeme už spomenuté poletové stretnutie s tými správnymi ľuďmi so zapálením pre spoločnú záľubu a vášeň a tým je bezmotorové plachtárske lietanie.
Ľubo vďaka za Tvoj čas a ochotu porozprávať sa s nami…
Text a foto: Ľuboš Benďáka a jeho archív, Juraj Uhliar
