Air Transport Europe je súkromná letecká spoločnosť zaoberajúca sa prevádzkovaním vrtuľníkov a malých dopravných lietadiel pre potreby poskytovania vrtuľníkovej a leteckej zdravotnej záchrannej služby VZZS. Od roku 2017 spoločnosť rozšírila svoju pôsobnosť aj za hranice Slovenskej republiky, keď záchrannú službu prostredníctvom vrtuľníkov poskytuje aj na stanici Krištof 09 v Olomouci a od roku 2021 aj na stanici Krištof 05 v Ostrave. O lietaní, záchrane, poskytovaní pomoci ale aj o úspechoch a víziách do budúcna pre letectvosr.sk porozprávala hovorkyňa spoločnosti ATE Mgr. Zuzana Hopjaková a lekár MUDr. Václav Kurej.
Od roku 2009 poskytujete vaše služby v rámci celej SR na staniciach Krištof 01 až Krištof 07. Ktorá stanica je dlhodobo najviac vyťažená? Kde sa nalieta najviac letových hodín, kde vrtuľník vzlietne v priebehu roku najviac krát?
Od roku 2009, kedy sa naša spoločnosť stala jediným poskytovateľom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby na Slovensku sa postupne menila vyťaženosť jednotlivých stredísk. Dlhodobo najviac vyťaženým je stredisko Krištof 02 v Banskej Bystrici. Len 3 krát od spomenutého roka malo iné stredisko viac zásahov ako posádka z Banskej Bystrice. Dva razy stredisko z Košíc a jeden krát zo Žiliny. Banskobystrická posádka však patrí každý rok k najviac vyťaženým strediskám. Je to najmä z dôvodu veľkosti zasahujúceho kraja a členitého terénu, ktorý komplikuje transport pacienta pozemným ambulanciám a preto sa využíva najmä transport vrtuľníkom.
Obmedzenia spôsobené Covid 19 zasiahli fungovanie ľudí na celom svete. Vy ste aj napriek tomu zostali v plnom nasadení. Ako hodnotíte lietanie, záchranu a lekársku pomoc pred Covidom, počas neho a po Covide? Ako to ovplyvnilo leteckú záchranu a vaše lety s pacientmi na palube?
Vírusová pandémia Covid 19 vypukla na Slovensku v plnom prúde približne na jar 2020. Tak ako vo všetkých iných sektoroch a v zdravotníctve aj u nás sme sa museli prispôsobiť situácií. Na začiatku, keď ešte nebolo veľa informácií o víruse a ochorení Covid 19, sme sa riadili predovšetkým usmerneniami hlavného hygienika MZ SR. Na začiatku pandémie bol obrovský problém s nedostatkom ochranných pomôcok. Naštastie v našej firme sme boli vďaka manažmentu dobre vybavení ochrannými prostriedkami. Postupne ako prišli testy, sme museli testovať každého pacienta ešte pred príchodom do nemocnice. Najnáročnejšie boli určite transporty s Covid 19 pozitívnymi pacientami. Vo vrtuľníku je menší priestor, vetranie je počas letu prakticky nemožné, v ochrannom odeve sa veľmi zle pracovalo s pacientom. Na začiatku sme bojovali najmä s okuliarmi, ktoré sa neustále zahmlievali, k tomu hluk a pracovný dyskomfort. Ale postupne sme si našli spôsob, ako sa situácii prispôsobiť. Bolo to náročné obdobie, ale nakoniec sme ho našťastie všetci zvládli. Dnes ak zistíme, že pacient je Covid 19 pozitívny, nerobíme si až také starosti ako v minulosti. Takmer všetci sme zaočkovaní alebo sme ochorenie už prekonali, nosíme respirátor, ale už nie je potrebné doržiavať tak prísne ochranné opatrenia, ako v minulosti. Vplyv pandémie sa prejavil aj v celkovom počte letov, ktorý bol o niečo nižší, menila sa aj štruktúra letov. Výrazne poklesol počet zásahov do terénu a naopak stúpol najmä počet medzinemocničných transportov. Postupne s ústupom pandémie opäť stúpajú zásahy do terénu, a opäť sa zvyšuje aj celkový nálet. Rok 2022 je zatiaľ v celkovom počte letov najvýraznejším v histórii našej firmy a ukazuje, že trend a využitie vrtuľníka na Slovensku má stúpajúci charakter.
Neustále inovujete, modernizujete, napredujete a idete s dobou. Aké plány má spoločnosť ATE s obnovou vrtuľníkovej flotily? Boli sme svedkami prírastkov. Po nových vrtuľníkoch Bell 429, prišli následne zánovné EC135 pre české stanice VZZS. Modernizáciou ste pokračovali aj na Slovensku. Je Eurocopter respektíve Airbus Helicopter a typ EC 135 ten, ktorý nahradí postupne dosluhujúce mašiny typu Agusta A109 K2?
Vrtuľníky typu Agusta A109K2 patria na Slovensku k najdlhšie slúžiacim vrtuľníkom. Postupne sú však z prevádzky vyraďované a nahrádzané novými typmi. Na strediskách v Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach v súčasnosti lietajú už nové vrtuľníky typu Bell 429, rovnaký typ sa bude časom využívať aj na stredisku v Poprade. Na ostatných strediskách, v Bratislave, Nitre a Trenčíne budú lietať vrtuľníky typu EC 135. Na stredisku v Trenčíne už výmena za nový typ prebehla, najbilžšie sa chystá výmena typov v Bratislave. Bratislavskí piloti už majú za sebou aj typový výcvik na EC 135. Predpoklad nasadenia nového vrtuľníka v Bratislave je začiatok roka 2023.
V hangári mate novinku vo flotile EC-135 OM-ATZ. Viete mi prezradiť kedy a kde bude tento vrtuľník nasadený do ostrej prevádzky? Očakávate kompletnú obmenu flotily vrtuľníkov A109K2? Ak áno, vieme aj časový predpoklad tejto modernizácie?
Vrtuľník EC 135 s označením OM-ATZ je najnovším prírastkom vo flotile vrtuľníkov. Prebehli na ňom technické práce a príprava na nasadenie do ostrej prevádzky. Rovnako na ňom už absolvovali výcvik piloti. Jeho nasadenie do prevádzky sa predpokladá začiatkom nasledujúceho roka 2023 na stredisku v Bratislave. Ostatná modernizácia flotily a postupná výmena vrtuľníkov za staršie typu Agusta 109K2 prebieha približne od roku 2016 kedy boli do prevádzky zaradené vrtuľníky Bell 429. V priebehu nasledujúcich 2 rokov by mala byť kompletná obmena flotily dokončená. Po dokončení obnovy budú na Slovensku lieťať 2 typy vrtuľníkov. Bell 429 bude zabezpečovať prevádzku na strediskách v Poprade, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach a EC 135 bude lietať v Bratislave, Trenčíne a Nitre.
Je diametrálny rozdiel v počte letov a v počte nalietaných hodín na záchranu ľudského života na staniciach VZZS v Českej republike a na Slovensku? Banskobystrická posádka Krištof 02 absolvovala v týchto dňoch let, kedy s pacientom na palube vzlietla po štyri stý krát v tomto roku. Je to podobné aj v českej republike?
Vo všeobecnosti je záchranársky vrtuľník v ČR využívaný na zásahy oveľa častejšie ako na Slovensku. Je to dané čiastočne odlišným systémom záchrany a tiež odlišným pohľadom na nasadenie vrtuľníka u nás. Existujú indikačné kritéria na zásah vrtuľníkom. Podľa týchto kritérií, by mal byť vrtuľník vyslaný na zásah, kde je vysoký predpoklad ohrozenia života a zdravia s potrebou rýchleho transportu do koncového zdravotníckeho zariadenia, ktoré je schopné poskytnúť pacientovi definitívnu liečbu. V ČR tieto kritéria Operačné stredisko ZZS prísne dodržiava, preto je vrtuľník v ČR využívaný primárne najmä na zásahy v teréne, u nás prevládajú skôr medzinemocničné tzv. sekundárne transporty. Ale postupne každým rokom sa zvyšuje využitie vrtuľníka aj na Slovensku a výjazdovosť postupne rastie. Tu by som ešte rád spomenul, že v ČR má takmer každá nemocnica vlastný heliport, čo veľmi urýchľuje transport pacienta. V naších podmienkach, keďže iba zopár nemocníc má vlastný heliport, musíme často využívať na samotný transport pacienta medzi vrtuľníkom a nemocnicou sanitné vozidlo.
Na území Českej republiky vrtuľníkovú záchrannú službu prevádzkujú štyri spoločnosti. Na Slovensku máte monopol a ATE zabezpečuje lety na celom našom území. Ktorý model je podľa vás efektívnejší a lepší? Ten náš alebo ten v Českej republike?
Je to otázka, na ktorú sa dá odpovedať z viacerých pohľadov. Môj subjektívny názor je, že lepší systém je na Slovensku. Prevádzka vrtuľníkovej záchrannej služby má svoje špecifiká. Treba povedať, že v ČR prevádzkujú vrtuľníky dve súkromné spoločnosti, vrátane našej a potom sú to štátne zložky ako polícia a armáda. Odhliadnuc od armády, ktorá poskytuje vrtuľník a kompletne vyškolený personál vrátane medicínskeho, ostatné spoločnosti prevádzkujú hlavne vrtuľník a zamestnávajú pilota, prípadne mechanika, ktorý sa stará o vrtuľník z technickej stránky. Medicínsky personál, to znamená lekári a záchranári sú zamestnancami štátu resp. kraja. Štát zároveň poskytuje priestory pre vrtuľník a posádku, medicínske a prístrojové vybavenie. Na Slovensku sú všetci piloti, lekári, záchranári ako aj technickí pracovníci zamestnancami firmy. Firma tak zabezpečuje komplexnú a plnohodnotnú prevádzku a servis. Zabezpečuje priestory pre vrtuľník a letovú posádku, medicínske a prístrojové vybavenie a zároveň prevádzkuje aj niektoré nemocničné heliporty. Hlavná výhoda nášho systému spočíva najmä v tom, že ľudia pracujúci vo Vrtuľníkovej záchrannej službe u nás sú podľa môjho názoru viac “zladení“ s vrtuľníkom a v súčinnosti posádky, lepšie sa poznajú, keďže sa pravidelne stretávajú v službách, sú jednotní v postupoch, oveľa častejšie vykonávajú náročnejšie zásahy v teréne, sú doslova zohraní. Naproti tomu v ČR pracuje na jednom stredisku oveľa viacej lekárov a záchranárov a často sa stane, že tá istá posádka sa stretne v službe maximálne 2-3 krát do roka. Lekár alebo záchranár na Slovensku absolvujú na vrtuľníku 7 až 14 služieb mesačne, kým v ČR sú to 3-4 služby. Iný pohľad je a to som zaregistroval z viacerých strán, že chýba konkurencia a pre rozvoj firmy nie je dobré, keď má monopol. Môj osobný pohľad je, že to vôbec nie je problém a je to len vec názoru. Skôr by som povedal, že na Slovensku je slabšia podpora zo strany štátu pre rozvoj firmy. Donedávna boli na Slovensku každé 4 roky výberové konania na prevádzku stredísk a firma nemala istotu, že dané stredisko získa. Dnes je už tá doba predĺžená aspoň na 6 rokov. Treba si ale uvedomiť, že prevádzka vrtuľníkov je veľmi finančne náročná, rozvoj firmy je ohraničený len na obmedzenú dobu a firma si nemôže urobiť dlhodobejšie plány na viac ako 4, resp. 6 rokov. Tiež sú mnohokrát problémy s platbami za lety od poisťovní najmä od štátnej zdravotnej poisťovne. Myslím, že naša firma musí na zabezpečenie fungujúcej prevádzky riešiť oveľa viac problémov, ako v ČR a nie je to z dôvodu, že by mala monopolné postavenie.
Potichu sa hovorí o tom, že VZZS by mala v budúcnosti zastrešovať vrtuľníková Letka Ministerstva vnútra SR. Je to reálne a vôbec možné vybudovať úplne novú letku vrtuľníkov, vyškoliť personál, postaviť základne a začať zachraňovať ľudské životy takýmto spôsobom a kedy je predpokladaný začiatok prevádzky vrtuľníkovej záchranky cez Ministerstvo vnútra SR?
Osobne si to neviem predstaviť. Podobná snaha bola aj v Českej republike a sám štát dospel k záveru, že by to bolo finančne oveľa náročnejšie, pre štát nevýhodné a prakticky nerealizovateľné. Nerozumiem, prečo sa na Slovensku snaží niekto o niečo, čo nebude fungovať a som presvedčený, že štát nedokáže zabezpečiť tak náročnú prevádzku akou vrtuľníková záchranná služba je. Dobrým príkladom je pozemná záchranná zdravotná služba, kde štát prevádzkuje takmer polovicu staníc na Slovensku a sú tam neustále problémy s celkovým menežmentom. Nie je doteraz jasné, či vôbec a od akého dátumu by chcel štát cez MVSR prevziať prevádzku vrtuľníkovej záchranky na Slovensku. Namiesto toho by sa mal štát snažiť viac podporovať rozvoj a zlepšovanie už fungujúcej firmy.
Text: AIR – TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o. / MUDr. Václav Kurej, lekár ATE, Mgr. Zuzana Hopjaková, hovorkyňa ATE, LETECTVOSR.SK: Boris Čierny a Juraj Uhliar
Foto: Boris Čierny, Juraj Uhliar
